Zbytočné omyly

20. august 2018 at 21:35 | Kayla

Neexistuje človek, ktorý nepozná tú situáciu... Moment, kedy mu celá rodina, všetci priatelia a prakticky každý človek v jeho okolí, najbližší, bližší a aj ten nezvaný, čo sa rád mieša do cudzích záležitostí vraví, že robí chybu. A aj tak ju urobíš. Máš v sebe nejaký vnútorný pocit, intuíciu, že je to správne a že sa všetci okolo teba mýlia, pretože tomu nerozumejú... A nakoniec sa cítiš ako idiot, pretože všetci okolo teba mali pravdu a ty si zasa raz šliapol vedľa. Rozmýšľaš a vravíš si, či ti to bolo treba keď to bolo tak jednoduché. Stačilo počúvať ľudí okolo seba a nemusel by si sa zbytočne dopustiť ďalšieho omylu. No čo ak v skutočnosti neexituje niečo ako zbytočný omyl? Každý omyl, ktorý v živote spravíme nás niečo naučí. Dá nám nový pohľad na vec, alebo si proste len uvedomíme, že naše zmýšľanie v danej chvíli bolo absurdné. Tak či onak, niečo sa v nás zmení. Na niečo prídeme, vezmeme si ponaučenie, zmeníme zmýšľanie, niekam sa posunieme... Mohli by sme teda žiť bez týchto zbytočných omylov? Ak by sme robili všetko tak, že by sme sa nikdy nepopálili, malo by to zmysel? Naučili by sme sa niečo, alebo by sme ďalej existovali len ako ideálne bábky v ideálnom svete, ktoré nepoznajú pocit a ponaučenie sa z vlastného zlyhania. Záver nechám na teba, uzavrieť myšlienku je ako určiť hranicu vesmíru tam, kde sa nachádza posledný poznatok, ktorý o ňom máme a predpokladať, že ďalej už jednoducho nič nie je...
 

Fantázia v realite

20. june 2018 at 13:34 | Kayla |  Úvahová chvíľka

Sny sú neodlúčiteľnou súčasťou života každého jedného z nás. Už od detstva mávame sny, vízie a ideály o tom, akí by sme chceli byť, ako si predstavujeme našu budúcnosť a ako získame naše šťastie. Naša fantázia je niečo, čo nám pomáha rozširovať naše obzory, pomáha nám dostať sa za hranice možného a skutočného. Zatiaľ čo skutočný svet nám zriedkakedy ponúka toľko možností otvoriť sa rôznym dimenziám, naša fantázia nemá limity a dokáže si predstaviť aj obrazy nemožné. Dokážeme si vytvárať nespočetné množstvo vlastných svetov, ktorými následne plávame ako malé rybičky v nekonečnom mori, do ktorých unikáme zo sveta skutočného a trpkého. Snívame, blúdime, plávame, lietame... no v skutočnosti stojíme. Zostávame stáť na jednom a tom istom mieste vo svete zvanom realita, ktorej sme si mysleli že sme unikli. Skutočnému svetu sa však uniknúť nedá, aj keď sa nám to môže zdať. Sme tu uväznení od nášho narodenia a našim osudom je tvoriť, prežívať a pohybovať sa vo svete skutočnom a obmedzenom. Sme v pasci, ktorú sme si nevybrali, no je nám súdená. Aj keď je krásne tomuto svetu uniknúť, je to len ilúzia, ktorú si získať nedokážeme. A tak nám ostáva len jedno - Snažiť sa priniesť aspoň časť našej fantázie do tohto sveta. Tvoriť, inovovať a žiť svoje sny. Pretože len takto dokážeme z našej pasce zvanej realita vytvoriť miesto z našich snov.

Večerné haiku

2. november 2017 at 21:03 | KAY |  Poetická chvíľka

Ako mesiac v noci dlhé,
ako spln jasný,
vraciaš sa smrtonosný.


Where to go next

Advertisement