Tichá voda

31. august 2017 at 17:46 | KAY |  Úvahová chvíľka

Nechaj hovoriť svoju myseľ...
Vyjadri, čo vravi tvoje srdce...
Ospravedlň sa a naprav situáciu...
Daj ľuďom najavo, po čom skutočne túžiš...
Povedz svoj názor a zmeň svoj život...

... až kým nedospeješ k situácii, kedy je už toto všetko zbytočné. Dostaneš sa do momentu, kedy vieš, že akékoľvek slová, pocity, myšlienky, nič už viac nedáva zmysel. Sú neopodstatnené rovnako, ako bolestivá minulosť, ktorá danému stavu predchádzala.

Keď sa stretnete zoči-voči a všetko sa ti vráti. Vieš, ako ti ten človek ublížil. Vybavia sa ti všetky nesplnené sľuby, prázdne slová, trpké manipulácie. Búri sa v tebe rozsiahly tmavomodrý oceán plný myšlienok, zážitkov, spomienok a pocitov, divoké vlny nevypovedaných slov, výčitiek a otázok. Najradšej by si vypustil celý ten rozbúrený oceán, ktorý by sa rýchlo vylial až do poslednej kvapky.

Ale žiaden oceán sa nevyleje len tak, pokojne. Divoké vlny následne rozpútajú tsunami, tsunami plné spomienok a bolesti. ktoré je však maximálne zbytočné. Prudké tsunami predsa ešte nikdy nebolo riešením, vždy spôsobilo len katastrofu, ktorej následky bolo potrebné naprávať ešte dlho. Dlhodobé následky spôsobené jedným skratovým okamihom.

A preto sa mlčanie stáva umením. Tiché upokojenie divokých vôd v tebe samom ťa posúva každým dňom ďalej. Nájdenie vlastného pokoja, ktorý ti pomôže sa vyrovnať so všetkým čo bolo a zvládnuť všetko, čo bude. Skrotením búrlivých vĺn v sebe nájdeš mier a uvedomíš si, že niektoré situácie a niektorí ľudia skrátka nestoja za to, aby sa tvoje more búrilo. Nestoja za to, aby si stratil rovnováhu a svoju hrdosť po tom, čo stratíš aj samého seba.

A tak sa stretnete zoči-voči, ty sa usmeješ a v tichosti odkráčaš svojou vlastnou cestou, s hrdosťou, noblesou a pokojom. Si ako ten najtyrkysovejší oceán pri západe teplého letného slabnúceho slnka na červenkastej oblohe. Mlčanlivý odraz umenia...

 

Kávová

30. august 2017 at 10:07 | KAY |  Poetická chvíľka

Za bieleho planúceho neskorého rána,
hreje mi ruky šálka,v nej milovaná káva.

Hnedá, ako farba tvojich očí žiarivých,
Výrazná, ako hra tvojich rúk šteklivých,
Teplá, ako sila tvojich objatí hrejivých,
Prudká, ako zmena tvojich nálad búrlivých,
Horká, ako nával spomienok klamlivých.

Pomalými dúškami strácam chuť kávovú,
rovnako, ako moja myseľ spomienku románovú.

Next articles


Where to go next

Advertisement