Keby si znova počul môj skutočný hlas...

11. july 2017 at 18:06

Poznáte to, začína sa to úplne nevinne. Stretnete úplne bezvýznamného človeka. Myslíte si, že je to niekto, kto len náhodou šiel okolo. Začnete sa rozprávať a zistíte, že máte veľa spoločného. Z jednej, spočiatku bezvýznamnej konverzácie vzniknú celé popoludnia, večery a noci nekonečných rozhovorov o ničom, no zároveň o úplne všetkom. Ako plynie čas, viete o sebe všetko, zdieľate spoločné názory, zážitky, minulosť, skúsenosti, obavy a sny. Máte pocit, že ste spoznali človeka, ktorý konečne počuje váš skutočný hlas. Nie ten, ktorý prezentujete navonok, nie ten, ktorým hovoríte každý deň ale ten čo je vo vás, ten čo kričí, že potrebujete zachrániť. Tak dáte tomu človeku kúsok seba, ktorý viac nechcete späť, pretože vidíte, že je to ten, ktorý vás nie počuje, ale počúva...

Takto som strávila 3 roky svojho života s človekom, ktorý počul môj skutočný hlas. Vedel, že to čo ukazujem navonok a to čo počujú ostatní, nie som ja. Vedel kto som, cítil aká som a ja som cítila, aký je on. Boli sme rovnakí, boli sme prepojení, boli sme ako jeden. Častokrát sme mali pocit, že aj náše vnútorné hlasy sú rovnaké, že nie sú dva, len jeden spoločný. Nedokázali sme žiť jeden bez druhého. No žiaľbohu rovnako, ako sme nemohli byť bez seba, nemohli sme byť ani spolu...


Každý z nás má svojich démonov a on, aj napriek tomu, že ma zbavil tých mojich, nedokázal sa zbaviť tých svojich. A ja som to nedokázala. Snažila som sa zo všetkých síl, no zlyhala som rovnako, ako mnohí predo mnou. On vedel že sa trápim a nechcel ma trápiť ďalej, no zároveň vedel, že bezo mňa to nezvládne a v snahe udržať ma pripútanú k sebe začal používať rôzne klamstvá a citové vydieranie. To narušilo náš vzťah natoľko, že náš spoločný hlas sa rozdelil na dve časti. Zrazu sme už nehovorili jedno a to isté, každý hovoril niečo iné, to svoje. Počuli sme sa, no prestali sme sa skutočne počúvať.

Počas jednej z našich hádok, ktoré boli posledné mesiace na dennom poriadku, som to nezvládla a ukončila som to. Cítila som, že strácam svoju hrdosť a preto som ho poslala preč. Po všetkých tých peripetiách som ukončila to jediné, na čom mi skutočne záležalo a aj napriek jeho presviedčaniam mi moja hrdosť nedovolila pokračovať. Nechala som ho odísť so všetkým tým zlým čo spôsobil, no zároveň spolu s ním odchádzalo aj to, vďaka čomu som milovala svoj život. A viete čo som zistila? Že ten hlas, ktorý chcel byť sám a ten hlas, ktorý odstrihol preč najdôležitejšieho človeka v mojom živote, nebol môj skutočný hlas. Bola to len moja hrdosť, ktorú som nechcela stratiť, bol to len ten vonkajší hlas, ktorý som ukazovala svetu. No on to tentokrát nerozoznal a aj napriek tomu, že môj skutočný vnútorný hlas kričal aby sa vrátil, nepodarilo sa mu prekričať ten vonkajší, ten, ktorý v skutočnosti nič neznamená.

A ako je to teraz? Nuž, nie je to ľahké, pretože naša hrdosť stále vyhráva, zatiaľ čo naše skutočné hlasy kričia vo vnútri a nedokážu sa dostať von. No možno časom prelomíme to, čo si obaja veľmi dobre uvedomujeme a naučíme sa znova od začiatku vzájomne počúvať, miesto toho, aby sme sa len počuli...


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Paige Paige | Web | 11. july 2017 at 18:58 | React

Nezažila som takúto situáciu, no myslím si, že ťa chápem. Naše srdcia kričia, no my stále počúvame hlavu. Stále počujem ten hlások, ktorý kričí "choď", no som uväznená v strachu a vo výčitkách...nedokážem to..

2 Barb Barb | Web | 11. july 2017 at 19:04 | React

Zažila jsem něco podobného. A to trápení je strašné, frustrace na denním pořádku. Nejhorší je, když oba nejsme schopní jít přes své ego.

3 Eliss Eliss | Web | 11. july 2017 at 19:29 | React

Tohle se mi nikdy s nikým nestalo. Přeji ti, abyste k sobě našli znovu cestu... :-)

4 Lany Lany | Web | 12. july 2017 at 0:29 | React

Krásny, krásny článok. Nepoznám síce takúto situáciu, no mám pri sebe dvoch ľudí, ktorí počujú môj skutočný hlas a dúfam, že o nich nikdy v živote neprídem, pretože to by som asi nezvládla.

5 Anička Anička | Web | 12. july 2017 at 10:43 | React

Úplně to samé jsem nezažila, ale snažím se tě pochopit. Musí to být velmi těžké, já mám občas problém s tím, že mě můj přítel nenechá abych mu pomohla, nebo ho milovala, nevím, jak to vysvětlit. Každopádně s kamarádem, se kterým jsem se bavila více jak 3 roky to skončilo nějak podobně...najednou tam nic není, jen naše vnitřní hlasy, které volají "vrať se zpět" :-|

Jinak máš hezký blog, budu ráda když i ty zavítáš na ten můj :)

6 Angie Angie | Web | 12. july 2017 at 12:14 | React

Úžasne napísané a zároveň smutné. Veľmi sa mi páči tvoj štýl písania, už od prvej návštevy tvojho blogu. Budem rada ak v písaní budeš ešte dlho pokračovať. Mám občas pocit že som na tom vo vzťahu podobne, síce stále sme spolu, avšak verím že sa jednotlivé veci spravia a bude všetko v poriadku fungovať naďalej. Si silná a spravila si podľa mňa dobrú vec. Rozhodla si sa konať. Z niektorích vecí v našom živote sa človek musí poučiť a ísť ďalej. :)

7 Sat. Sat. | Web | 12. july 2017 at 13:04 | React

Konečně někdo, kdo to tak hezky vysvětlil. Když si mluvím sama pro sebe, ostatní se mi smějí, mrzí mě že nejsem sama, jsem dvakrát.

8 Jana Jana | Email | Web | 14. july 2017 at 18:26 | React

Překrásná a niterná hra slov ... Krásné popsání pocitu tak reálných až to není pěkné 😀

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement