.

Tá druhá

13. july 2017 at 15:13 |  Úvahová chvíľka

Po mojom predchádzajúcom článku, ktorý mal niekoľko pozitívnych ohlasov (za čo vám nesmierne ďakujem!!) som zistila, že sa cítim viac doma v témach, v ktorých píšem o skúsenostiach zo svojho vlastného života. Jednak mám pocit, že viem lepšie podať to, čo píšem a zároveň to pre mňa slúži ako forma spovede. Pravdou však je, že je pre mňa omnoho náročnejšie vyjadriť svoje myšlienky a pocity a keďže na dnešný článok budem potrebovať oveľa viac odvahy, ako na ten predošlý, držte mi palce. Každopádne vám prajem príjemné čítanie.

Dnes by som vám rada povedala príbeh skutočne zvrátenej a šialenej lásky? Neviem či to láskou nazvať dokážem. Láska je pojem, pre ktorý neexistuje definícia. Každý chápe lásku individuálne, pretože ju jednoznačne pochopiť nedokážeme. Naše predstavy sú práve preto častokrát odlišné a potom len bezútešne tápame v niečom, čo nedokážeme vysvetliť, pomenovať, ovládať a ani pochopiť. Takto som sa presne zamotala do niečoho, čo ani len nemôžem nazvať vzťahom, pretože k vzťahu nikdy nedošlo. Bolo to intenzívne, bolo to zničujúce a bolestivý začiatok priniesol ešte tvrdší a bolestivejší koniec.


Začalo to ako vždy, boli sma kamaráti, ktorí si boli stále viac bližší. No on mal problém. Mal totiž takzvanú kamarátku s výhodami, ktorá bola navyše zadaná. Vedela som to, no nezaujímalo ma to. Jeho život je predsa jeho problém. No postupne, ako sme sa začínali zbližovať, začali sme sa jeden druhému stále viac zdôverovať. A tak som vedela, aký je v tom vzťahu nešťastný. Vedela som ako trpí, pretože vedel, že on sám ju nemiluje, ona jeho tiež nie, no nevedel prestať nechať sa ňou zneužívať. Ako jeho kamarátku ma to začalo trápiť aj za neho a snažila som sa mu pomôcť zbaviť sa jej, no nedokázal to.

Čo bolo zaujímavé bolo, že o našom priateľstve vôbec nikto nevedel. Stretávame sa denne, máme desiatky spoločných známych, no nikto z nich nemá ani potuchy. Roky sme sa stretávali tajne, aby sme sa vyhli rôznym klebetám a otázkam. Boli sme pre seba vzájomným tajomstvom, boli sme si bližší ako iní, no na verejnosti sme sa tvárili, akoby ten druhý neexistoval. Každým dňom to bolo ťažšie a ťažšie, no zvládli sme to až do poslednej chvíle.

Posledné mesiace som si začala všímať rôzne detaily, veci, ktoré som predtým nevidela. Ozval sa mi vždy, len keď nemal ju. Často sa hádali a vždy keď sa pohádali, bola som tá prvá, ktorej sa ozval a posťažoval, pretože vedel, že ho z toho dostanem, no keď mal ju, neozval sa. Taktiež som vždy presne vedela, kedy bol s ňou. Ako? Vždy, keď boli spolu a vrátil sa, bol ku mne odporný, ignorantský a mala som pocit, že sa so mnou rozpráva len preto, že ''musí'' a nie preto, že skutočne chce. Bola som skrátka jeho jediná a jeho zlatíčko, ale len vo chvíli, keď ona nemala čas, alebo náladu.

Čo ma za posledné mesiace dorážalo najviac, bola jeho žiarlivosť. Ako som spomínala, nikdy sme nemali žiaden vzťah, no častokrát sa tak správal. Kontroloval ma pravidelne, kde som a s kým, občas, keď som mu neodpisovala na facebooku tak mi ihned písal smsky a vyhováral sa na blbý pocit. Žiarlil na každého jedného chlapca, ktorý sa ku mne priblížil a to aj napriek tomu, že sme sa len rozprávali. Celé mesiace predomnou očierňoval všetkých chlapcov z nášho okolia, hoci to boli jeho kamaráti. Chcel jednoducho zostať v mojom živote tým jediným mužom a to aj s vedomím, že ja som jediná žena v jeho okolí nebola.

Ako som sa cítila? Skúste si to predstaviť. Viete, že máte toho človeka rada viac, ako kohokoľvek iného. Milovala som jeho temnotu a on miloval tú moju. Vedeli sme spolu tráviť celé hodiny, keď sme boli totiž spolu, zastavil sa čas. Nepotrebovali sme nič a nikoho, mali sme seba. A nikto o tom nevedel. Bolo to naše malé veľké tajomstvo, náš vlastný svet, ktorý bol malý, no zato skutočnejší než čokoľvek iné. A zároveň to všetko bola len fantázia. Pretože každý večer, keď ma odprevadil domov, kedy ma sledoval, až kým sa nezavrie brána mojej bytovky, som si po jej zatvorení uvedomovala len jediné. Ten hlas, ktorý kričal v mojej hlave: Nikdy nebude tvoj.

Ako to už býva, všetky tieto okolnosti sa nazbierali a mne neostávalo iné ako odísť. Prakticky som nemala na výber. Myslela som si, že odídem v pokoji a ostanú mi len všetky tie krásne spomienky, no mýlila som sa, ani si neviete predstaviť ako...
To, že to chcem ukončiť som mu oznámila predčasne, pretože som vedela, že to bude potrebovať spracovať. Vzalo ho to, búril sa, plakal, presviedčal ma, citovo ma vydieral. Boli to ťažké týždne. Keď sme sa videli posledný krát, sľúbil mi, že to skončí. Že ju nechá. Že sa jej zbaví a že to všetko urobí len preto, aby ma získal späť a aby sme konečne mohli mať to, čo sme nikdy nemali. Bola som skeptická, no dúfala som, pretože presne toto som chcela... V deň, kedy sme sa definitívne rozlúčili, sa toho odohralo veľa. Večer sa opil a chcel si ublížiť. Vedela som, že je toho schopný a bála som sa o neho. Musela som ho zachrániť. Keď sa mi to podarilo, priznal sa mi so všetkým, čo ku mne cíti. Po prvý krát to povedal tak, ako to je, priamo. Žiadne náznaky, žiadne domienky. Konečne povedal to, čo som tušila už dávno. No ja som aj tak nemohla ostať, pretože som vedela, že je tam stále ona... Tak som odišla s nádejou, že splní sľub, čo mi dal a ja sa po čase zas vrátim...

Momentálne som na dovolenke. Včera mi písala moja kamarátka. Stretla ich v meste. Jeho a ju. Bavili sa, smiali sa, usmievali. Boli šťastní... A presne o tom to je, nikdy to nebolo a nikdy to nebude inak. Osudom tej druhej navždy ostane držať sa v úzadí, nikdy sa z nej nestane tá prvá, tá, ktorá celé roky bojuje o to, na čom jej tak veľmi záleží. Tá druhá nakoniec vždy ostane kráčať sama a nikdy sa o nej nikto nedozvie. Nikdy sa nikto nebude zaujímať o jej pocity, jej trápenia a jej vízie nesplnených sľubov, čo v sebe nosí. Ostane z nej len spomienka, ktorá sa rozplynie, alebo jedno malé špinavé tajomstvo, o ktorom sa nikdy nikto nedozvie...

 

2 people judged this article.

Comments

1 Kate Kate | Web | 13. july 2017 at 15:30 | React

To je mi líto, já pořád doufala v happyend.

2 Paige Paige | Web | 13. july 2017 at 19:13 | React

Je mi to veľmi ľúto. Poznám to, keď sa ti ľudia ozvú iba ak niečo potrebujú. Viem, že každý z nás ma svoje chyby, ale toho chalana by som prefackala. Mal si mal uvedomiť, čo chce. Vďaka jeho nerozhodnosti ti zlomil srdce a ty si si to vôbec nezaslúžila.. a ešte si aj pri ňom stála v jeho ťažkých chvíľach..

3 Domi Domi | Web | 13. july 2017 at 19:32 | React

Srdcu nerozkážeš, ale ako tu už bolo spomínané, ten chlapec by si zaslúžil prefackanie. Ako sa hovorí, často si uvedomíš, čo máš, až keď to stratíš. Ja ťa chápem, pre mňa je neskutočne ťažké povedať nie a preto po mne ľudia neustále šliapú. Prajem ti veľa šťastia a dúfam, že si nájdeš niekoho, kto si ťa bude vážiť tak, ako si to zaslúžiš:)

4 Lany Lany | Web | 17. july 2017 at 1:15 | React

Tento článok ma akýmsi spôsobom veľmi uchvátil a vďaka tomu ma dosť zaujal celkovo aj tvoj blog. Veľmi rada sem budem chodiť čítať tvoje články. Každopádne je mi ľúto, ako to dopadlo.. Túto situáciu tak celkom nepoznám, no tiež som mala kamaráta.. s ktorým to nedopadlo tak, ako som chcela. Teda, ja som to brala ako kamarátstvo, no on to potom videl inak, chcel niečo viac, hoci mi to nikdy nepovedal narovinu, no videla som všetky tie náznaky. A potom to zrazu prestalo, ani neviem ako, prestal sa so mnou rozprávať a zdôverovať sa.. Neboj sa, raz stretneš chlapca, s ktorým to bude iné a pre ktorého nebude existovať iné dievča. :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement