Keď zapadá slnko...

20. august 2017 at 14:36 | KAY |  Úvahová chvíľka

Sedím na hebkej bielej deke na mojej posteli opierajúc sa o štyri vankúše a so šálkou mojej tradičnej poobedňajšej dávky kofeínu v ruke sa pozerám von oknom na letnú búrku. Moje milované leto sa pomaličky končí a ja spolu s ním spomínam, tak ako to robím každoročne, na moje najkrajšie letné zážitky bez ohľadu na rok alebo dobu, v ktorej sa odohrali. A tak som sa rozhodla, že do tohto svojho internetového denníčka zvečním jeden obyčajne neobyčajný letný zážitok, v ktorom nenájdete vôbec nič, alebo v ňom nájdete úplne všetko.

Keď som mala 16, čo nebolo tak dávno, ale ani nedávno, sa mi naskytla príležitosť školského zájazdu na rozprávkový grécky Thassos. Boli sme ubytovaní v kempe, ktorý nebol práve ohromujúci, no ak nie ste precitlivení a fajnoví tak nemáte problém sa zžiť s pavúkmi, škorpiónmi, húsenicami a švábmi. A ak vás desí táto predstava tak mi verte, že nádherná Golden Beach na ktorej sa váš stan nachádza vám zaženie akúkoľvek myšlienku na počty pavúkov vo vašej posteli.

Viete si predstaviť zájazd plný ľudí, ktorí sú v dospievajucom veku v cudzej krajine. Asi po troch dňoch som všetkých nenávidela. Všetci boli hluční, otravní, premotivovaní a egoistickí. Svoj čas som sa teda rozhodla venovať kamarátkam, ktoré so mnou boli v rovnakom stane a rovnako malej partičke dievčat z vedľajšieho stanu. Každá z nás bola úplne iná a svojim spôsobom totálne divná, no aj napriek tomu nám to spolu harmonicky fungovalo.

Spomínam si, že v to leto som veľa pila... Nie je to niečo, na čo by som bola hrdá, práve naopak. Mala som v sebe akýsi blok, ktorý vo mne vyvolával ustavičný pocit samoty a opustenia. Mala som tendenciu sa od všetkých izolovať a necítila som sa dobre vo vlastnej koži. Alkohol moje problémy síce neriešil, no aspoň na chvíľku som dokázala predstierať, že som človek normálny, ako sú všetci ostatní, aj keď som vždy vedela, že ma od nich niečo oddeľovalo.

Jedného večera sme sa s dievčatami vybrali von a skončili sme na nočnej pláži spolu s veľkým množstvom alkoholu. A viete čo? Práve tento večer bol jednym z najkrajších v mojom živote. Nejde o to, že by sa stalo niečo výnimočné, nejde o to, že sme pili, ide o kúzlo daného momentu. Momentu, v ktorom nerozmýšľate nad tým, čo bolo včera a absolútne vás nezaujíma, čo bude zajtra. Skrátka sedíte na nočnej opustenej pieskovej pláži v jasnú teplú noc s ľuďmi, ktorí sa zajtra možno zmenia a ktorí možno už nikdy nebudú vašimi priateľmi, no v tej chvíli ste si vzájomne bližší ako ktokoľvek iní. Nezáleží na tom, že ste mladí a nešťastní, nezáleží na tom, že neviete kam ďalej a ani na tom, že robíte chybu za chybou a nežijete podľa predstáv, skrátka len porušujete pravidlá, rozhodujete sa z minúty na minútu. Užívate si okamih a máte pocit, že presne o tom život je. O tom, že nič nemusí byť dokonalé a nič nemusí byť navždy, no sú situácie, v ktorých si poviete nevadí, toto je život a je krásny, aj so svojimi chybami a kľukatými cestami, ktoré nikam nevedú.

(Samozrejme ako už zvykom býva, nevyhli sme sa ráno menším problémom, ale to ste predpokladám čakali, že? :))
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 20. august 2017 at 16:19 | React

Také momenty zbožňujem 😍😍😍
Nosím si v sebe moment, keď sme so skvelým kamošom Zajom sedeli na brehu vodnej nádrže počas letnej noci. Ďaleko od hnusu mesta, len mi dvaja.
Nad hlavou hviezdne nebo, milióny vzdialených hviezd a dokonalá Mliečna Dráha. Dívala som sa na tú nádhernu a bola som si istá, že ak nejaký boh existuje, tak ma neskonale miluje. Neopísateľná nádhera pri ktorej sa každá starosť menila na bezvýznamné zrnko piesku.
Občas oblohu preťala padajuca hviezd a ja som nerozumela ako môže byť niekto smutný, keď máme nad hlavou rovnako nádherné nekonečno aké je v nás 😊
Život je fajn!

2 Adela Adela | Web | 20. august 2017 at 16:23 | React

Napsala jsi to krásně. I já si tyto okamžiky s přáteli, kdy nemyslím na nic, co bude, co bylo, ale prostě jen sedím, směju se a jsem šťastná. A v takových chvílích si uvědomuju, jaké mám štěstí, že tu jsem, že mám tu možnost. ♥

3 Orida Orida | Web | 21. august 2017 at 1:25 | React

Občas stačia tí správni ľudia, tá správna atmosféra... A je z toho nezabudnuteľná spomienka na celý život :)
A najkrajšie je, ak tie náhodné osoby, tí cudzinci, s ktorými strávime nejaký čas, napokon ostávajú v našich srdciach a keď sa s nimi opäť stretneme, máme možnosť znovu objavovať, čo nás na tých ľuďoch tak bavilo :)

4 Andey Andey | Web | 21. august 2017 at 10:57 | React

Někdy stačí málo a na okamžik je všechno dokonalý a okolní svět jakoby neexistoval.
Už je zážitek to, že jedeš někam s lidmi, které neznáš. Následně se seznámíte a na krátký okamžik je to super.
Jinak na Thassose jsem byla, takže si to dovedu představit.

5 Džejní Džejní | Web | 21. august 2017 at 15:23 | React

taketo chvile su na nezaplatenie, nic nie je lepsie ako byt na tom spravnom mieste v spravnom case s tymi spravnymi ludmi. niekedy si prajem, aby sa to stavalo castejsie, ale to by sme si tie momenty uz asi tolko nevazili.

6 Cecílie Cecílie | Web | 21. august 2017 at 20:52 | React

To kouzlo okamžiku je nepopsatelné, ale myslím, že vím, o čem mluvíš. Člověk si to pak dlouho pamatuje, vlastně pořád.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement